Šum to nejak reprezentuje, to je jasné, otázka je ako presne a opatrný by som bol práve s interpretáciou v EV.

Iste, identickú expozíciu je možné zabezpečiť len v rámci nejakej chyby, to však nie je dôvod prečo vnášať ďalšiu systematickú chybu tým, že expozície nie sú zladené v rámci metódy. Ak by si to chcel posunúť na skutočne vyššiu úroveň, tak odhad všetkých týchto chýb by mal byť súčasť výstupu. Ale to bohužiaľ nerobí ani dxomark, ktorý má metódu asi najlepšie prepracovanú. A tak tu máme rôzne čísla, o ktorých presnosti sa môžeme iba dohadovať.

Dík, toto mi dosť objasnilo. Mám k tomu dve poznámky ­- pokiaľ považuješ šum za náhodnú zložku signálu, tak ho korektne musíš spočítať ako smerodatnú odchýlku ­(odmocninu z priemeru kvadrátov odchýlok od priemeru signálu­), nie ako rozdiel signálu medzi susednými pixelmi. Odstup signál­/šum potom dostaneš ako podiel priemeru signálu a takto spočítanej odchýlky.

Ak takto spočítaš šum tak zistíš, že rastie s odmocninou expozície ­(pri fotónovom šume­), kým signál rastie s expozíciou lineárne. Pomer signál­/šum sa teda s expozíciou znižuje, kým amplifikácia ­(presvetlenie­) ho nemení, keďže šum aj signál rastú s amplifikáciou lineárne. Korektný postup teda nie je doladiť expozície tak, aby bol jas snímkov rovnaký, ale zafixovať expozície identicky a následne dorovnať jas snímkov.

Ak máš záujem, nemusíme to tu ďalej pleveliť a môžeme pokračovať v diskusii vo fóre alebo pomocou SZ.

Práve si písal, že priexponovanie nezmení pomer signál­/šum ­(­"Navýším expozici pro jeden přístroj, to ano, ale poměr signál­­/šum je v podstatě identický.­") Z toho čo píšeš mi vôbec nie je jasné, čo vlastne robíš. Čo presne znamená ­"rozdíl­"? Rozdiel čoho?

Mám od Olympusu dve pevné sklá ­(25­/1.8 a 45­/1.8­) a odskúšal som aj niekoľko ďalších. Jednorazové ostrenie so všetkými je bleskurýchle aj bez DFD. Kontinuálne ostrenie je veľmi použiteľné, ale zhoršuje sa pri dlhých ohniskách, kde DFD zrejme pomáha výraznejšie. Nemám príliš pochybnosti, že jednorazové aj kontinuálne ostrenie objektívov Olympus s GX80 je lepšie ako s E­-PM2.

Problém je, že to čo hovoríš nedáva fyzikálny zmysel. Ak priexponovanie o 1,3EV nezmení pomer signál­/šum, tak je niekde chyba, Ak presvetlenie snímku zmení pomer signál­/šum, tak je znova niekde chyba.

Takže meriaš šum v absolútnej hodnote ­(stredná kvadratická odchýlka v signále­) a nie odstup signálu od šumu ­(stredná hodnota signálu podelená strednou kvadratickou odchýlkou­)? To mi príde značne nepraktické, keďže naozaj musíš dorovnávať jas snímkov. Pri odstupe signál­/šum je jas ­(t.j. amplifikácia­) nepodstatný, lebo zosilnením sa v priamej úmerne navyšuje signál aj šum. Navyše máš rovno výsledky interpretovateľné v EV, nie je mi jasné ako to robíš pri absolútnej hodnote šume.

Problém v popísanom postupe sa dá jednoducho demonštrovať ­- predstav si, že máš dva prístroje s identickým senzorom, ale z nejakého dôvodu sa pri identickej expozícii líšia v jase snímkov ­(napr. odlišná definícia ISO, odlišný obrazový profil, nesprávna interpretácia raw konvertoru­). Odstup signál šum je rovnaký a pri softwarovom zladení jasu dajú identický výsledok. Ak však Ty miesto toho navýšiš expozíciu pre jeden prístroj, tak ten bude mať okamžite lepší pomer signál­/šum a Ty to budeš interpretovať tak, že má efektívnejší senzor. Preto je identická expozícia zásadne dôležitá, len tak sa dajú dostať konzistentné výsledky.

Pokiaľ máš rozdiel expozícií 1,33EV, tak ako môžeš namerať podobný šum? Veď hovoríme o asi 2,5x väčšom množstve svetla. Mal by si dostať rozdiel medzi ISO80 a ISO200. Ako presne meriaš ten šum?

Tu je ukážka ISO invariancie z porovnávacej scény dpreview. Ako je vidieť, podexponované základné ISO je o malý chlp horšie ako vyššie ISO:

RX100IV:

https:­/­/www.dpreview.com­/reviews­/image­-comparison­/fullscreen?attr134_0=sony_dscrx100m4&attr134_1=sony_dscrx100m4&attr134_2=so­ny_dscrx100m4&attr134_3=panasonic_dmcgx8&attr136_0=20&attr136_1=22&attr136_2­=23&attr136_3=10&attr176_0=off&attr176_1=off&attr176_2=off&attr176_3=off&no­rmalization=full&widget=465&x=0.1440546466440441&y=0.552395587400123

GX8:­

https:­/­/www.dpreview.com­/reviews­/image­-comparison­/fullscreen?attr134_0=panasonic_dmcgx8&attr134_1=panasonic_dmcgx8&attr134_2=­panasonic_dmcgx8&attr134_3=panasonic_dmcgx8&attr136_0=8&attr136_1=9&attr136_­2=10&attr136_3=11&attr176_0=off&attr176_1=off&attr176_2=off&attr176_3=o­ff&normalization=full&widget=465&x=0.1440546466440441&y=0.552395587400123

Ja som to skúsil a výsledok je, že statív už používam výnimočne.

Tu niečo nesedí. Väčšina dnešných senzorov je prakticky ISO invariantná ­(a všetky od Sony­) ­- podľa testov, ale aj sám som si to v kontrolovaných testoch vyskúšal. Navyše, keď je nejaký rozdiel, tak v prospech vyššieho ISO, určite nie naopak. Nedáva mi to nijaký zmysel.

Expozícia musí byť identická kvôli fotónovému šumu, ktorý závisí len na množstve dopadajúceho svetla. Jas snímku je irelevantný, ak sa bavíme o výkone snímača testovaného v rawe. V konvertore sa musia rozdiely v jase vykompenzovať, len potom je to korektné porovnanie šumu snímačov pri rovnakých pidmienkach.

Ďakujem za koncepčne dobre poňatý a veľmi zaujímavý test, niektorým poznámkam však nerozumiem a chceli by objasnenie:

"Přestože expozice byla u obou přístrojů nastavena stejně, výsledná expozice byla u 4­/3­" fotoaparátu trochu slabší. Výsledky i kvůli tomu vypadají dost vyrovnaně.­"

"Pomocí expozičního bracketingu jsem vyfotil několik kombinací jasů a vybral ty, které si nejvíce odpovídaly.­"

Aby bolo priame porovnanie šumu relevantné, nutne je potrebná identická expozícia. Tieto poznámky však vzbudzujú pochybnosti či to tak naozaj bolo, hodnoty nevidím nikde uvedené. Rozdiel cez 1EV je rozhodne nečakaný a preto by bolo dobré, aby sa metodológia vyjasnila.

Fujifilm nesklamal a prináša do strednej cenovej kategórie prakticky všetky svoje špičkové technológie z X­-T2, a to iba pár mesiacov po uvedení X­-T2 do predaja. Z tradičných slabín, autofokus a video, sa v priebehu jednej generácie stávajú naopak konkurenčné výhody. K tomu dotykový displej, v ktorý som len ticho dúfal. A aj buffer bol len mierne osekaný a má konečne rozumnú veľkosť. Paráda. Máme tu jeden z najkompletnejších foťákov za rozumné peniaze, a to v zrejme najpresvedčivejšom APS­-C systéme objektívov.

Toto je prístup, ktorý veľmi oceňujem ­- miesto prinášania technologického pokroku iba do najvyšších cenových kategórií, ako to dnes často robí konkurencia, Fuji naďalej segmentuje svoje produkty najmä pokročilosťou ovládania, výbavou a spracovaním tela.

Zaujímavý je príbeh 2,5mm vstupu na mikrofón. Ten Fuji dávalo do všetkých svojich modelov už v dobách, keď to vyznievalo až trápne z dôvodu celkovej nepoužiteľnosti videa. Dnes však X­-T20 prináša špičkovú 4K kvalitu, rýchlo reagujúci PD AF vo videu, dotykový displej na jeho ovládanie a k tomu zostáva ten malý vstup na mikrofón, ktorý zrazu dáva obrovský zmysel.

To závisí na tom, aké veľké dieťa a pri akej činnosti. Moje skúsenosti s mojou dcérou mi hovoria, že vzdialenosť z ktorej fotím s vekom dieťaťa rastie. Je rozdiel fotiť prvé krôčiky na 2­-3m a lyžovanie na 30m. Ďalšia dôležitá vec je svetlo ­- dlhá vzdialenosť, málo svetla a veľa pohybu je všeobecne najväčší problém ­(napr. gymnastika, či balet­). Tam treba počítať do výrazných investícií do systému.

Osobne sa mi veľmi dobre osvedčil Panasonic 14­-140mm F3.5­-5.6 ­(nová verzia, nie tá stará F4­-5.8­). Fantasticky ostrí, má dostatočný dosah na bežné akčné činnosti a kreslí veľmi slušne. Za dostatočného svetla zvládne čokoľvek a odporučil by som ho zobrať ako setový objektív pre G80­/GX80 pre takýto účel.

V interiéri používam pevné sklá, najmä Panasonic Leica 15mm F1.7 a Olympus 25mm F1.8. Leica je drahšia, ale na krátke vzdialenosti je skvelá, výborná kresba a rýchly AF. Olympus ostrí o trochu pomalšie, ale kresba je tiež výborná. Oba objektívy používam najmä plne otvorené. Na dlhšie vzdialenosti mám Olympus 45mm F1.8, je to tiež výborný objektív, ale plne otvorený je o trochu slabší ako tie vyššie menované. Sú samozrejme lacnejšie alternatívy pre rôzne ohniskové vzdialenosti, ale nemám to riadne otestované. Skúšal som Panasonic 14mm F2.5 a Olympus 17mm F1.8, ale nekúpil som ich. Sigmu 19mm F2.8 občas používam na Sony E a nie je to zlý objektív, ale neviem ako ostrí na M43.

Pokiaľ by chcel človek miesto pevných skiel zoom, tak sú tu Panasonic 12­-35mm F2.8 a Olympus 12­-40mm F2.8. Prvý menovaný mám a druhý som si skúsil. Opticky sú veľmi slušné a bleskurýchlo ostria. Sú drahé, ale je to na zváženie, nahradia 2­-3 pevné sklá, ale za cenu svetelnosti. Podľa mňa sú super skôr na univerzálne použitie, keď chce mať človek možnosť odpichnúť subjekt od pozadia ­(na kratších a stredných ohniskách­) ako naozaj do slabšieho svetla.

Pre prípad náročnejších podmienok ­(dlhá vzdialenosť, málo svetla­) sú tu Panasonic 35­-100 F2.8 a Olympus 40­-150 F2.8. Ani jeden nemám, ale vyskúšal som ich. Panasonic je výrazne menší a praktickejší, pričom na GX80 ostrí presvedčivejšie. Ak stačí dosah, asi by som ho uprednostnil. Ak sú potrebné dlhšie vzdialenosti, Olympus vyhráva, keďže k nemu je aj telekonvertor.

Priebežné ostrenie je rýchle, ale nie je stopercentne spoľahlivé ­(posudzujúc podľa GX80, ktorú mám­). To znamená, že typicky je v sérii väčšina fotiek zaostrených, ale pár býva mimo. Prvotný fix je však bleskurýchly a rýchlosť za slabšieho svetla špičková. Pre profesionála vyžadujúceho maximálnu spoľahlivosť to nie je, ale pre nadšeného amatéra ako ja to s prehľadom stačí. Oproti zrkadlovkám ­(ale aj bezzrkadlovkám­) v rovnakej cenovej kategórii má G80 aj pár výhod ­- veľkorysý buffer, celoplošné pokrytie AF bodmi a všeobecne rýchle ostriace objektívy. V strednej rýchlosti sériového snímania ­(6fps­) poskytuje hľadáčik živý náhľad, čo je veľmi dôležité pre spoľahlivé sledovanie objektu ­(napr, A6000 ho nemá vôbec­).

Ďalšou dôležitou inováciou u všetkých týchto objektívov je mechanizmus clony, ktorý by mal konečne umožniť plne plynulú kontrolu vo videu, napríklad pri zoomovaní. Pri 100­-300mm by mohol nový systém ­(ale nie je to potvrdené­) odstrániť aj problém s pomalým sekvenčným snímaním, ktoré spôsoboval pomalý starý mechanizmus.

Celkovo je to najmä u starších modelov ­(100­-300mm a 45­-200mm­) nečakane prijemná modernizácia.

Ja dodám, že aj technológia je odlišná v prospech G80 ­(OLED vs sekvenčné LCD­) a GX80 trpí tým slabším prevedením optiky, ktoré popisuje vyššie pidalin. Pre mňa je však aj hľadáčik v GX80 dostatočne použiteľný a nemám s ním väčší problém.

Uniká Ti jedna vec, že hľadáčik by znemožnil výklopný displej pre selfie foto a video. A komplikovaný vyskakovací mechanizmus ako má RX100III­/IV­/V asi v tejto cene neprichádza do úvahy. Panasonic má zrejme dobré čísla o tom, koľko ľudí kupuje malé EVF ­(GM5­) a koľko selfie LCD ­(GF7­). A to nie je len Panasonic, nikto v kategórii lacných kompaktných foťákov hľadáčik už neponúka. Takže zrejme nie je záujem, aj keď Ty alebo ja by sme takýto model chceli. Takže si musíme priplatiť a ako som Ti písal, GX80 má to čo chceš.

Závierka ­- určite je pravda, že 1­/500s je obmedzujúcich. Ale Panasonicu to umožnilo vyrobiť skutočne nebývalú kombináciu miniatúrneho ILC so slušne veľkým senzorom. Dalo by sa čakať, že ak by sa uživil koncept malého, ale prémiového kompaktu s vymeniteľnými objektívmi, tak by Panasonic investoval do vývoja druhej generácie tej závierky, snáď podstatne rýchlejšej. GX80­/G80­/GH5 vlastne druhú generáciu má, takže by šlo už o tretiu generáciu. Lenže pre jeden lacný model sa to asi nevyplatí, a tak zostáva tá pôvodná, keďže tá z GX80 sa zrejme nevošla.

Tá závierka nie je v ničom sociálna, je to extra kompaktná závierka do týchto miniatúrnych modelov, ktorou sa Panasonic celkom výrazne chválil pri predstavení GM1. Tvoj posmech je iba neznalosť situácie. Pri kratších časoch si môžeš zvoliť elektronickú ak chceš, aj automaticky, ale môžeš to aj vypnúť.

Ak tak výrazne vyžaduješ hľadáčik, kúpil si si GM5? Nie? Tak potom nemáš oprávnenie kritizovať. V poslednej generácii Panasonic dosť výrazne experimentoval s malými modelmi ­(GM1­/GM5­/GF7­) a výsledok zrejme je, že sa slušne predával iba model s výklopným displejom a iba ten dostal nástupcu. Ja GM5 mám, a je mi veľmi ľúto, že tento formát končí, ale bohužiaľ ľudia to proste nekupovali. Keby prišiel nástupca s DFD­/4K, hneď by som ho kúpil.

Ďalšia vec je, že minulosť sa nedá vrátiť. Pri dnešných predajoch je za 10000Kč proste okresaný low­-end model, nie nejaká prémia. To, že mali kompakty nejaké hľadáčiky pri násobne vyšších predajoch je z dnešného pohľadu irelevantné. Model, ktorý chceš Panasonic pre Teba má ­- volá sa GX80 a môžem Ti ho vrele doporučiť, mám ho. Nie je však za 10000Kč, lebo za tú cenu to dnes jednoducho vyrábať nejde.

Takýto objektív chýba pre M43 už dávno. Rozmery a váha sú super, snáď to nebude na úkor priebehu svetelnosti. Oficiálne MTF krivky vyzerajú veľmi solídne, k tomu odolnosť a slušné makro. Bohužiaľ nesie nálepku Leica a tak je cena vysoká, našťastie nie tak absurdne ako pri Olympuse 12­-100mm F4. Ostáva dúfať, že sa dostane za rozumný príplatok do setov, podobne ako Fuji 18­-55 F2.8­-4.

Pozor, GX800 dostalo z GX80­/G80 aj rýchlejší autofokus s DFD. Nemám pochybností, že v tejto cenovej kategórii rozdrtí čokoľvek na prach, vrátane lacných zrkadloviek. Slušný senzor, skvelý autofokus, špičkové video, výborný setový objektív ­- skôr je otázka čo tomu vlastne chýba. Jasné, ergonómia je kompaktoidná, chýba hladáčik, ale inak je naozajstnou slabinou iba pomalá mechanická závierka.

Čo sa týka G9X II, tak si myslím, že niet čo vyčítať, Canon presne rieši základnú slabinu prvej generácie svojich 1­" Compactov, a to je slabý procesor. Skôr sa až čudujem, že po G7X prichádza na rad nižší model a nie G3X a G5X, ktoré tým asi objektívne trpia viac.

Každopádne je G9X unikátny prístroj ­- jednopalec s F2 naozaj do vrecka. Ani RX100 to nedokáže. Druhá generácia rieši najzásadnejší problém, teraz je len otázka, kedy to bude za rozumnú cenu ­(t.j. pre mňa do 10000Kč­).

Vyčítanie senzoru je veľmi rýchle, je to vidieť už z toho, že to zvláda 4K­/60p z celej šírky senzoru ­(t.j. max cca 17ms pre 16:9 výrez­). Takže rolling shutter efekt bude veľmi dobre potlačený. Tipujem, že ide o rovnaký alebo veľmi príbuzný senzor k tomu z E­-M1 II, a ten vieme, že dokáže 60fps v 12bit rawe. Už to dáva v tejto chvíli na trhu foťákov unikátny prístroj pre video, keďže Olympus plné možnosti senzoru pre video nevyužil.

Keď sa k tomu pridá 4K 10bit, 1080p­/180fps, neobmedzené nahrávanie, veľmi účinná stabilizácia v tele, viac ako plná výbava vstupov a výstupov, špičková ergonómia, vysoká odolnosť tela vrátane mrazu, tak cena asi vyzerá pre video nadšencov a profíkov odôvodnene. Asi jediná otazka je akurát autofokus vo videu.

Pre mňa, hoci rád nejaké to video natočím, to však ide pomimo, lebo určite by som toľko za foťák nedal, ak by mi nepriniesol zásadný prelom pre fotenie, nielen pre video. Bohužiaľ Panasonic ani Olympus nepriniesli v tejto generácii veci, ktoré by som najviac uvítal, a to je zlepšenie na vysokom ISO, ale najmä nižšie základné ISO a 14bit raw ­(inak povedané dynamický rozsah na úrovni väčších snímačov­).

Podľa mňa ten objektív nie je koncepčne nezmyselný, ani s tými kompromismi, nezmyselná je cena. Pokiaľ by stál polovicu a dodával sa za rozumný príplatok v sete, tak by to hneď vyzeralo inak. A za túto cenu by mala byť vodo+prachuodolná F2.8­-ka. Ale možno to Sony takto stačí. Prístup by asi zmenili ak by ich trhový podiel padal v prospech Fuji­/M43, a to sa asi nedeje. Pokiaľ aj fotografickým nadšencom, ochotných kupovať za prémiové ceny, stačí špičkový foťák pri papierovom porovnaní a neodradí ich kompromisná ergonómia či nedotiahnutý systém objektívov, tak prečo by niečo menili, že?

A6500 spomenutá je, pri A6000. Každopádne je to cenovo o dosť iná kategória ako D7200, to nie sú priamy konkurenti. Podstatne menší šum pri vyšších citlivostiach pritom v testoch nevidím.

Skús takéto otázky hodiť do fóra, tam Ti skôr niekto odpovie.

Zaujímavé, podľa testov je Sony E 50­/1.8 veľmi ostrý v strede, ale pri otvorenej clone má slabé kraje a rohy. Naopak Panasonic 42.5­/1.7 by mal byť konzistentnejší plne otvorený. Ak je to pravda, tak výsledok veľmi závisí na scenári ­- pri portrétoch na otvorenej clone asi preváži Sony, pri celoplošnej kresbe zase Panasonic. Priclonenie nahráva asi Sony. Aké boli Tvoje skúsenosti, čo presne rozhodlo?

Pri tej fotke by som bol opatrný, 18­-105mm mal k dispozícii podstatne lepšie podmienky ­(slnečno, vysoký kontrast­) a 12­-60mm sa zdá byť zaostrený viac na popredie. Fotka z recenzie 12­-60mm je podstatne ostrejšia a dáva lepšie porovnanie. Tu som to komentoval podrobnejšie:

https:­/­/www.digimanie.cz­/forum­/showthread.php­/4025­-Fotak­-s­-4K­-videom­-F10?p=43990&viewfull=1#post43990

Samozrejme, netvrdím, že 18­-105­/4 supluje štandardný zoom.

Kým pri ostatných objektívoch sa dá súhlasiť, tak akurát 18­-105­/4 je niečo, čo sa pri iných formátoch za danú cenu hľadá dosť ťažko, nehovoriac o konštrukcii na video. Myslím, že tento objektív je jednou zo silných stránok Sony E systému.

Ten tester nič také nepíše. Nehovoriac že, ako som písal, mal by začať používať mozog miesto tupého mávania foťákom v lese.

Myslím, že je to veľká špekulácia z Tvojej strany. Nevidím nijaký dôvod prečo by malo byť jedno na úkor druhého. Príliš sa spoliehaš na videá točené ľuďmi, ktorý evidentne nevedia s foťákom dostatočne jemne narábať. Vysvetlím Ti ako to funguje pri GX80 ­- pomalý švenk je bez problémov, stabilizácia rozpozná zámerný pohyb. Okamžitý rýchly švenk je tiež ok, ale to nie je niečo použiteľné pre rozumné video. Náhla zmena rýchlosti panningu však môže systém zmiatnuť. Je preto potrebná trochu cviku, aby človek začínal každý pohyb jemne a citlivo zrýchľoval­/spomaľoval rýchlosť pohybu, či prípadne menil smer. Potom je to bez problémov. Z toho čo som videl tipujem, že G80 teraz naladili podobne.

Ja nehovorím, že krásne ostrí. Ja hovorím, že pre mnoho vecí to nie je zďaleka taký problém ako z toho robíš Ty. Keď si do toho vlákna tvrdil, že Panasonic nie je použiteľný pre akčnejšie video, tak som Ti písal, že by som priclonil a bolo by to v pohode. Tu máš ukážku, to je všetko.

Mne to ponúka maximálne 1080­/60p, to ma zmiatlo.

Tu máš niečo relevantnejšie ako necitlivé mávanie foťákom v lese:

https:­/­/www.youtube.com­/watch?v=M0vdpG5zQxQ

Za chybu samozrejme nie, tie sa však občas stávajú. Za rýchlu reakciu áno.

Čo myslíš tým ­"presunul problém inde­"?

Hmm, pozerám, že v popise videa motocrossu je písané, že by to malo byť 4K, ale mne to na výber túto možnosť nedáva.

Napriek tej clone je v tých približovačkách jasne vidieť, že to ostrí na popredie. Ak by to ostrilo na pozadie, tak by už bolo vidieť, že je jazdec podstatne menej ostrý ako stromy vzadu, kým na videu je to naopak. Je však veľmi pravdepodobné, že to bolo točené do 1080­/60p, kde je ten autofokus podstatne sviznejší ako v 4K.

Toto video inak pekne demonštruje to, čo som sa Ti snažil písať v tom vlákne ­(dík J77!­) ­- ak je dosť svetla a HO je veľká, tak ten AF Panasonic nemá zásadnejší problém. A pre dynamické scény ako je táto mi dáva o dosť lepší zmysel točiť to do 1080­/60p, nielen kvôli AF a snímkovacej frekvencii, ale aj kvôli rolling shutter efektu a oneskoreniu nahľadu na displeji, ktoré by v tomto prípade výrazne sťažovalo kompozíciu pri točení, pričom to navýšenie detailov v 4K by bolo pri všetkom tom pohybe len ťažko viditeľné. Takto by som sa to snažil natočiť aj ja a nepríde mi, že by sa niečo výrazné obetovalo alebo bol nutný iný foťák. Celkovo mi príde, že autor tohto videa dobre vedel čo robí. Tá práca so zoomom je inak famózna, ak nešlo o powerzoom tak to má chlapík dosť v ruke.

Čo sa týka scény s býkmi, tiež je tam dostatok svetla, HO slušná a pohyb pomalý. Ťažko je hodnotiť od stolu, ale nepríde mi, že by to môj GX80 mal zvládnuť zásadne horšie. To preostrenie na hanáka by som asi aj čakal, že zvládne lepšie.

S dlhým teleobjektívom nejde švenkovať, to je teda veľké prekvapenie. Nejde ani skákať na trampolíne alebo robiť bungee jumping. Toto nie je otázka FW kamery, ale mozgu užívateľa.

Problém, ktorý má nový FW riešiť je stabilizácia zámerných pohybov foťákom, typicky na začiatku alebo konci švenku. To sa zdá byť vyriešené. Potom je to už na užívateľovi, aby som vošiel do limitu čo dokáže stabilizácie pobrať a dostatočne jemnou manipuláciou dokázal z ruky točiť aj veci, ktoré normálne vyžadujú statív alebo gimbal. Rozhodne neplatí, že človek môže máchať foťákom hore­-dole a čakať použiteľné video. Treba si uvedomiť, že stabilizácia dokáže pohnúť senzorom o pár milimetrov. To je typický rozsah náhodných pohybov, ktorý si môže užívateľ dovoliť.

" ak dám na drevo 1700 EUR za A6500 určite použijem iné sklá­"

Ak uvažuješ, že foťák kúpiš, tak predpokladám, že účinnosť stabilizácie je pre Teba podstatná vec a dúfaš, že to bude stáť za to. Ak to bol iba rečnícky zvrat, tak v nič dúfať nemusíš, uznávam.

AF Scanner vs Limiter ­- máš pravdu, poplietol som to. C­-AF Lock sensitivity ­- áno, presne to mám na mysli. Máš pravdu, že to pomalé preostrovanie na bežiaceho býka to nevysvetľuje. Nie je však vylúčené, že to nastavenie robí vo videu niečo trochu iného ako pri fotení, ale to už varím z vody.

Instax mi teda ako reprezentatívna technológia nepríde, skôr ako hračka. Nemyslím, že to je práve produkt, ktorým budujú značku.

Myslím, že Panasonic si zaslúži za tak rýchlu reakciu potlesk. Príde mi, že to bola skúška ohňom, či to naozaj myslia s foťákmi vážne a sú schopný nielen chrliť modely, ale aj venovať prostriedky na riešenie zdanlivo drobných problémov, ktoré sa nutne vyskytnú, pričom môžu byť zásadné pre mnoho užívateľov. Podpora výrobcu je v tomto priemysle ohromne dôležitá vec a som rád, že Panasonic v kľúčovom momente nezlyhal.

Vyzerá to celkom dobre. Obrazová divízia je výkladná skriňa Fujifilmu a pokiaľ je hoci len v miernom zisku, tak ju materská spoločnosť celkom iste nezareže, ale podporí. Uvidíme však, ako sa im povedie so stredoformátom, snáď si neukusli príliš veľké sústo.

Nevidím zásadnejší problém. Na prvý pohľad to vyzerá podobne ako GX80. Začiatok panningu je super jemný, zmena smeru pri 0:09 parádne hladká. Sú tam možno jedno­-dve seknutia v druhej polovici, ale to je značná otázka, nezdá sa, že by užívateľ zaobchádzal s foťákom dostatočne jemne. Hlavne to nie sú problémy pri pomalom švenku, ale pri drsnejšom zaobchádzaní s foťákom, ktoré proste žiadna súčasná stabilizácia neznesie.

Super, dík. ­"AF scanner­" vyzerá ako klasický obmedzovač pre rozsah autofokusu, niekde som aj čítal, že by to E­-M1 II mala mať. Určite je to užitočné, ale to nie je to čo nás zaujíma. ­"C­-AF Lock­" vyzerá podstatne nádejnejšie, mohlo by ísť o nastavenie rýchlosti reakcie pri skokovej zmene vzdialenosti objektu, analogické ku konkurenčným foťákom. Ak to ovplyvňuje aj video, tak to by mohlo znamenať iba to, že prednastavená hodnota len príliš dlho váha s preostrením.

Čo sa týka súčasných ­"recenzií­" ­- ide iba o prvé dojmy z Olympusom zorganizovaných akcií na Islande a v Španielsku, kde pozvali novinárov, rozdali im foťáky a nechali ich odskúšať ich na pripravených scénach. Zrejme nebol čas na nejaké podrobnejšie skúmanie rôznych nastavení. Poriadne recenzie ešte len prídu.

Je úplne jedno čo by som tam nasadil ja. Skús sa odosobniť, ja hovorím o technickom probléme, ktorý musí Sony nejako vyriešiť. Mňa to netrápi, mňa to len zaujíma. 16­-50 je extrém, ale APS­-C poriadne nepokrýva ani 16­/2.8 a dokonca ani Zeiss 16­-70­/4 na širokom konci. Tieto, ale aj ďalšie APS­-C objektívy projektovalo Sony na hrane a ak chce teraz prísť so stabilizáciou, ktorá potrebuje podstatne väčší polomer pokrytia, tak vidím otáznik. Na druhej strane tu máme FE objektívy, kde ten APS­-C senzor môže tancovať ako chce a kvalita bude stále nezmenená.

Porovnaj to s Fuji ­- to rovno povedalo, že stabilizáciu nikdy neprinesie, keďže bajonet ani objektívy na to projektované neboli a ich priorita je obrazová kvalita, ktorú obetovať nechcú.

Mne sa nechce veriť, že by v dnešnej dobe nejaký výrobca dopustil, aby sa s hociktorým originálnym objektívom ­(nehovoriac seťákom­) objavil na fotke či vo videu čierny roh. Môžeš 16­-50 považovať za nezaujímavý objektív, ale ten proste výrazne limituje účinnosť stabilizácie, ak by mala fungovať rovnako bez ohľadu na objektív. Preto som prišiel s hypotézou, že možno bude účinnosť stabilizácie závislá na použitom objektíve. Pokiaľ neprídu s nejakým iným riešením, ktoré teraz nevidím, tak by som na Tvojom mieste dúfal že to tak je, pretože inak to bude stabilizácia iba na papieri.

Píšu, že je to produkčná verzia foťáku. To ale asi nevylučuje, že ešte môže prísť nejaký update FW, kým to pôjde do predaja.

Prvá vec, ktorú by bolo dobré zistiť je, či sa tá rýchlosť preostrovania nedá nastaviť. Manuál je už niekde na webe, ak by sa niekomu chcelo.

Nenapadá ma teraz nejaký iný rozumný spôsob, ako by to mohli riešiť. Tak snáď tam nemôžu nechať čierne rohy... Pre predstavu, takto to vyzerá pri 16­-50 ­(pozri sekciu ­"Vignetting­"):

http:­/­/www.photozone.de­/sony_nex­/842­-sony1650f3556oss?start=1

Ten objektív na širokom konci proste nepokrýva ani APS­-C senzor. Neviem čo sa tam dá ešte stabilizovať.

Krátky komentár v recenzii je v sekcii ­"4K video­":

http:­/­/www.mirrorlessons.com­/2016­/11­/08­/olympus­-om­-d­-e­-m1­-mark­-ii­-extended­-second­-impressions­-andalucia­/#4K_video

Najlepšia kontinuálna ukážka je asi tu ­(od 1:00­), ale môžeš si to pozrieť celé:

http:­/­/www.youtube.com­/watch?v=QKe5b2sRQIQ&t=1m0s

Podobný komentár urobil aj tu od 8:50:

http:­/­/www.youtube.com­/watch?v=t4Rl8yc_zrc&t=8m50s

Presne tak.

Presne tak. Ja som bol pripravený X­-T10 kúpiť, keď vyšiel, strávil som s tým v obchode asi dve hodiny. Ale v priamom porovnaní bol Panasonic GM5, ktorý som už vlastnil, neporovnateľne lepší nielen v jednorazovom, ale aj kontinuálnom ostrení. PDAF na papieri pekné, recenzie pozitívne, ale realita bohužiaľ značne zaostávala. Inak foťák super, ale taký veľký krok späť v AF som nemohol akceptovať.

A vo videu to nemajú dobre doriešené doteraz ­(X­-T2­), síce to preostruje rýchlo, ale je to trhané a skokovité, takže použiteľnosť stále obmedzená.

Ja len upozorňujem na technologické limity. Zdá sa, že ľudia si často neuvedomujú, že papier a realita môžu byť veľmi odlišné veci. Nie je PDAF ako PDAF a IBIS ako IBIS.

Napadla ma jedna elegantná možnosť akou by to Sony mohlo pri A6500 riešiť, aj keď zrejme dosť málo uspokojivé pre mnohých užívateľov ­- možno bude účinnosť stabilizácie závislá na použitom objektíve. Pri FE objektíve, ktorý pokrýva FF, nebude problém a stabilizácia bude mať parádny účinok. Pri APS­-C objektívoch bude účinok obmedzený a pri extrémnych prípadoch ako 16­-50, bude účinok minimálny.

Len doplním, že napríklad pri E 16­-50 PZ už dnes vieme, že so stabilizáciou musí byť veľký problém. Pri 16mm to má čierne rohy už dnes a nie je to vidieť kvôli orezu a narovnaniu pre jpg. Čo sa stane keď sa začne hýbať senzor? Ten čierny tieň vlezie do obrazu. Ako to chcú riešiť neviem, ale bolo by komické, keby to dávali ako seťák a pritom by z toho liezli obrázky či video s čiernymi rohmi.

Tak pri A6500 je zatiaľ nezodpovedaná otázka, ako účinná bude tá stabilizácia pre video. Ak je to na úrovni rady A7, tak žiadna sláva. Ak to bude ako M43, tak je to super ­(až na cenu­). Netreba zabúdať, že pri M43 sa od začiatku počítalo so stabilizáciou senzoru a je k tomu prispôsobený bajonet aj objektívy. Pri Sony je to otázka, naisto vieme len to, že sa so stabilizáciou počítalo pri prechode na FF a FE objektívy sú tomu prispôsobené ­(a komplikuje to ich dizajn­). Samotné rozmery bajonetu sú dosť malé. Je veľmi otázne, či sa pri vývoji APS­-C objektívov počítalo so stabilizáciou a či tam teda nejaká rezerva je. Ak nie, čomu by nasvedčovali nepresvedčivé výkony mnohých objektívov rohoch, tak Sony môže buď obetovať účinnosť stabilizácie alebo optickú kvalitu, ale optimálne nebude ani jedno.

Premýšľam, ale myslím že som funkčnosť toho prstenca nikdy neskúšal, manuálne ostrím výnimočne. Žiadny môj objektív ho nemá.

Bol by som trochu opatrný s predpokladom, že ak má E­-M1 II PDAF, tak autofokus vo videu bude zaručene skvelý. Technológia k tomu dáva predpoklady, ale software ich musí vedieť aj využiť. Zatiaľ som v tých prvotných recenziách zaregistroval komentár na túto tému len na mirrorlessons, a ten nebol veľmi pozitívny ­- autofokus vo videu je vraj dosť pomalý a má tendenciu sa strácať. Je to všetko predbežné, možno sa to dá nastaviť, možno sa to vylepší FW, ale určite v tejto chvíli AF vo videu na úrovni Sony­/Canon nevyzerá ako istá vec.

Tak tak, Panasonic je jeden z mála, ktorý relevantne inovuje nielen v high­-ende. Bohužiaľ im chýba značka a schopný marketing, takže trhový podiel je slabý. Ja dúfam, že toto kolo ešte prežijú, veľmi silný stred ponuky ­(GX80, G80­) by sa mohol konečne trochu presadiť voči zväčša stagnujúcej konkurencii, keďže získal aj veľmi dobré recenzie. A to vrátane dpreview, kde je G80 momentálne ich doporučovaným foťákom v svojej kategórii ­($900­-1200­), napriek tomu, že je to papierovo nerovný boj voči drahšej konkurencii ako A6300, EOS­-M5 alebo D7200. To by už mohlo čosi pomôcť. Navyše GH5 by mal mať svoj trh istý, ak nepríde neskoro alebo nebudú nejaké vážne problémy, lebo to bude pre video opäť na chvíľu unikátny prístroj.

45­/1.8 mám a pre video aj používam, takže celkom iste stabilizácia funguje. Funkčnosť stabilizácie vo videu pre pevné sklá bol jeden z hlavných dôvodov prečo som GX80 kupoval.

J77 ­- tak to fakt netuším, ale príliš by som to neočakával.

Tak to sme sa celkom nepochopili ­- ako hovorím, stabilizácia aj autofokus funguje s objektívmi Olympus dobre a ak máš nejaký dôvod uprednostniť 12­-40­/2.8, tak by som ten malý rozdiel v účinnosti stabilizácie nebral ako prekážku. Určite to nie je niečo, kvôli čomu by som menil foťák. Sám som v dvoch prípadoch uprednostnil objektív Olympus pred Panasonicom ­(25­/1.8 a 45­/1.8­).

So stabilizovaným Panasonic objektívom bude foťák využívať ako stabilizáciu senzoru, tak objektívu. Vo finále je to účinnejšie ako stabilizácia senzoru samostatne, ale výhoda je to najmä pre dlhé ohniská, kde je stabilizácia v objektíve účinnejšia. Pri zoome so štandardným rozsahom je ten rozdiel marginálny. Ak máš teda relevantný dôvod uprednostniť Olympus 12­-40­/2.8 pred Panasonicom 12­-35­/2.8, tak sa z hľadiska stabilizácie niet čoho obávať, bude to fungovať dobre pre foto aj video.

Je tam ešte jeden rozdiel, a ten je v autofocuse ­- objektívy Olympus nepodporujú DFD. Ten rozdiel je však cítiť hlavne na dlhých ohniskách pri kontinuálnom ostrení. Keď som oba objektívy ­(12­-40­/2.8 a 12­-35­/2.8­) skúšal vedľa seba, tak som nijaký zásadný rozdiel v autofokuse ­(jednorazovom ani kontinuálnom­) nespozoroval.

GX80 stabilizuje pri videu všetky objektívy a zatiaľ lepšie ako G80 ­(ktorá potrebuje nový FW, lebo sa to trhá­).

Nemám s GX80 pri videu nijaký problém, aký FW by si si predstavoval?

Ok, už to vidím, je to v diskusii pod recenziou. Zatiaľ je to výkrik do prázdna od jedného užívateľa.

To je odkaz na recenziu, kde sa v nej niečo také píše?

Nikde to nevidím, odkaz?

Z tohto to vyzerá, že E­-M1 II ­"hučí­" tiež:

https:­/­/youtu.be­/f7zhhCAdvL8

Uvedenie má byť až budúci rok, takže zdržanie tam zatiaľ nie je. Na šklbanie si predpokladám už dajú pozor, ale zvuk neviem. Pri takto postavenom modely sa dá predpokladať použitie externého mikrofónu, väčší problém mi to príde naopak pri GX80­/G80. Ale na druhú stranu by sa s tým patrilo niečo urobiť pri tej cenovej hladine, do ktorej to asi bude smerovať.

Čo sa týka ­"hučania­" ­- ono sa to z videa možno nezdá, ale v skutočnosti je ten mechanizmus veľmi tichý ­(aspoň pri GX80­). V realite je to uchom ledva počuteľné. Problém je, že ten vstavaný mikrofón je hrozne blízko a nie je mechanicky odizolovaný. Takže riešenie nemusí byť vôbec triviálne. Neviem či je možné nejako výraznejšie stíšiť tie motory a ťažko to pôjde bez odpruženia mikrofónu.

Zvuk sa len tak ľahko spraviť nedá, to vieš, je to ruchom od stabilizácie senzoru. Som zvedavý, či nájdu nejaké riešenie pre GH5, ak bude mať tiež stabilizáciu. A rovnako zvedavý som, ako sa podarí implementácia stabilizácie pri Sony A6500, čo týka účinnosti aj hlučnosti.

Zdá, že Panasonic uznal chybu a pracuje na update FW. Správa sa objavila na oficiálnych stránkach Panasonic Lumix na Facebooku a Instagrame:

https:­/­/www.facebook.com­/Lumix­/
https:­/­/www.instagram.com­/p­/BMjZ­-2­-BEEo­/?hl=en

Nerozumieme si. Ja predsa netvrdím, že ­"skoro každý­" je nadšenec do fotografie. Samozrejme, že pohodlnosť často víťazí pred kvalitou. Čo som hovoril je niečo iného ­- neviem si predstaviť, že nejaké percento z tej masy ľudí, nejaká menšina, to fotenie nezoberie viac vážne a nebude uvažovať o špecializovanom prístroji miesto mobilu. A keďže s mobilom fotí miliardy ľudí, ten počet nemôže byť v absolútnych číslach malý.

Pred pár rokmi to tak možno vyzeralo, lenže dnes už je jasné, že trh sa nevracia na úroveň pred digitálnym boomom. Súčasné predaje sú niekde na úrovni prelomu 80­-90 rokov, a to je podľa mňa alarmujúce. Súhlasím s Choakinkom, toto nie je len prirodzená kontrakcia, toto smrdí vážnymi strategickými chybami na strane výrobcov. Mne sa ani trochu nezdá, že tá kontrakcia je dôsledok toho, že mobily dokážu fotiť na úrovni mydlových krabičiek. Mne príde, že sa zamieňa príčina a následok. Ten prepad mi pripadá omnoho viac ako dôsledok toho, že výrobcovia v panike opúšťajú nielen low­-end, ale aj strednú triedu kompaktov a ILC. Oni o zákazníka vôbec nebojujú, oni si myslia, že sa všetci akosi uživia na pár foťákoch pre profesionálov. To sa potom môžu čudovať, že kompakty nikto nekupuje, keď slušné modely za rozumnú cenu ani nevyrábajú, a ILC postupne tiež klesajú, keď nijaký výrazný pokrok tam neprinášajú po mnohé roky.

Pritom sa mi vôbec nezdá tá historka o tom, že zrazu všetkým stačia mobily. Dnes vlastní mobily s foťákom niekoľko miliárd ľudí na zemeguli a väčšina s nich ten foťák minimálne občas využije. Takže počet ľudí aktívne používajúcich fotoaparát je vyšší ako kedykoľvek v histórii. To akože všetkým to stačí? Nejakú časť tých ľudí predsa fotenie chytí a pocítia potrebu postúpiť ďalej. Trh pre slušné foťáky nie je menší, ale väčší než predtým. Masy ľudí dávajú fotky na Instagram a videá na youtube, a snažia sa zaujať. Nech mi nikto nehovorí, že keď vidia kvalitu produkcie z ozajstných foťákov a kamier, že nechcú postúpiť ďalej. Väčšina s tých ľudí nechce postúpiť od mobilu k foťáku za tisíce dolárov­/eur, sú to len nadšenci s obmedzeným rozpočtom. A tu vidím problém výrobcov, ktorý utekajú niekam k nezmyselne vysokým cenám a na nižšej hladine nechávajú beznádejne zastaralé modely. Ak mám na mobile 4K video a točím na youtube, kúpim si foťák s hrozným 1080p a nefunkčným autofokusom? Asi nie, že.

A to nehovorím, že po viac ako sto rokov existuje v rodinách tradícia nafotiť aspoň nejaké fotky pre budúce generácie ­(a po tisícročia to boli maľby, aspoň vo vyšších vrstvách­). Idea, že táto potreba s mobilmi vyhasla, mi príde absolútne tupá. Potreba zanechať po sebe stopu je jedna z najsilnejších ľudských potrieb. Aspoň vo forme fotiek. A nutne časť ľudí pocíti potrebu symbolicky zastaviť čas a zanechať svojim potomkom niečo viac ako iba rozmachlené mobilomaľby. To musí byť obrovský trh, ktorý ale tiež prijme iba primeranú cenu.

Samozrejme, nechcel som do toho zbytočne zachádzať, ale účinnosť stabilizácie senzoru pri videu je rôznorodá a pri Olympuse­/Panasonicu je omnoho výraznejšia ako napríklad pri rade Sony A7. Ako účinné to bude pri A6500 sa ešte ukáže. Každopádne, pri GX80 je to na bežných ohniskách výrazne lepšie ako OIS a navyše to nie je buď­-alebo, keďže pre väčšinu stabilizovaných objektívov to využíva oboje pre spoločný účinok ­(Dual IS­).

Len drobná korekcia ­- A6300 nemá stabilizáciu v tele, čo je pre video veľká výhoda. Tú prinesie až A6500.

Pekne rozpísané, len dodám, že vstup na mikrofón má G7. Takže veľmi zjednodušene pre video v tejto kategórii: najlepší AF=A6000, 4K+vstup na mikrofón=G7, 4K+stabilizácia=GX80.

Čo sa týka tých nákladov ­- ide o to, že ak sa výrobca rozhodne obetovať objem predaja s cieľom dosiahnuť vyššiu maržu, tak nutne budú náklady na vývoj proporcionálne vyššie voči tržbám a budú tvoriť väčšiu časť ceny produktu. To môže viesť k problému utiahnuť ten vývoj v prípade nejakých fluktuácií. Pozri sa napríklad na segment luxusných automobilov ­- prakticky nijaký výrobca špecializovaný na tento trh nedokázal samostatne prežiť a všetci sú dnes súčasťou väčších skupín, ktoré dokáže ufinancovať ten vývoj a aplikovať skúsenosti aj na širší trh. Zaujímavý príbeh je aj Apple, ktorý sa snaží extrahovať prémiovú maržu a pritom nezostať s marginálnym podielom na trhu.

Čo sa týka lacnejších produktov ­- to je otázka, neviem aký majú výrobcovia dlhodobý plán. Ako vieš, zatiaľ väčšina opustila trh lacnejších kompaktov, niekoľkí aj kompaktov celkovo. Pri ILC, ako sám píšeš, viacerí aplikujú nové technológie iba na prémiu a nezdá sa, že by ich chceli priniesť aj do prístupnejších modelov. Tým pádom sa ten vývoj musí zaplatiť iba z prémie. E­-M1 je dobrý príklad ­- Olympus zrejme považuje PDAF za prémiovú vec a nechce ju predávať širšiemu okruhu zákazníkov v produktoch s nižšou maržou. Asi to považujú za Tebou spomínanú páku, ktorá má tlačiť zákazníkov na prechod do vyššej kategórie. Lenže tým pádom je návratnosť vývoja PDAF založená čisto na úspešnosti najdrahších modelov. Mne to príde ako riskantná stratégia, s ktorou ťažko môžu všetci súčasne uspieť.

Ten argument o tlačení zákazníka do kategórie s vyššími maržami sa objavuje opakovane, lenže ja ho nepovažujem za presvedčivý bez konkrétnych čísel. Je jasné, že veľká časť zákazníkov do tej drahšej kategórie proste nepostúpi a nekúpi si nič alebo u konkurencie. Takže marža 3000Kč vs 1000Kč sa vyplatí iba ak aspoň tretina potencionálnych zákazníkov do tej vyššej kategórie prejde. A to vôbec nie je dané, najmä ak tie nožnice sa otvárajú enormne v porovnaní s limitovaným pokrokom, ktorý nové modely prinášajú. Súvisiace riziko je, že konkurencia môže kedykoľvek zvoliť opačnú stratégiu a získať daných zákazníkov znížením ceny.

K tomu sa pridáva ďalšia vec ­- ak sa výrobca chce posunúť do prémie, tak v podstate obetuje objem predaja, aby získal lepšiu maržu. Tým sa však stavia do labilnej pozície nízkeho obratu, malého podielu na celkovom trhu a vysokých nákladov na vývoj, ktoré nie je schopný rozložiť na väčší počet produktov. Dobrý zmysel to má iba vtedy, ak v tej prémii má voči konkurencii jasnú dlhodobú výhodu. Inak proste riskuje, že neúspech jedného modelu ho môže v podstate zničiť. Alebo že nebude dlhodobo schopný utiahnuť náklady na vývoj a bude voči konkurencii technologicky zaostávať.

Preto mi tá snaha o posun do prémie u prakticky všetkých výrobcov nedáva nijaký zmysel. Napríklad diskutovaný Olympus nemá podľa mňa žiadnu zásadnú konkurenčnú výhodu, aby sa mohol dostatočne presadiť a mať dlhodobo istý podiel na tom trhu, pritom je tam rada zrejmých nevýhod ­(veľkosť formátu, nízky podiel na trhu, zotrvačnosť zákazníkov, chýbajúce technológie­).

Ok, to sme sa nepochopili, pc je pre mňa ako desktop, tak aj notebook, a myslím, že to je štandardná definícia. To čo popisuješ je naozaj reálny jav, avšak vidím len malú analógiu s fotografickým trhom. To že ľudia menia desktopy za notebooky je skôr porovnateľné s tým, že väčšina užívateľov preferuje kompakty so zabudovaným objektívom pred fotoaparátmi s výmennými objektívmi. V oboch prípadoch sa výrobcovia v oboch kategóriách značne prekrývajú a ten trh je lepšie chápať spoločne. Ja som hovoril o niečom inom ­- a to o tom, že dopyt po pc všetkých kategórii klesol po nástupe smartphonov­/tabletov. Tam tá analógia funguje podľa mňa podstatne lepšie.

Čo sa týka analógie s pc, myslím, že tu mám viacero vecí, ktoré sa dajú dodať. Jednak ste tu pozabudli na trh pracovných pc, ktorý nebol nástupom smartphonov a tabletov nijako ovplyvnený. A veľká percento ľudí v modernej spoločnosti pc na prácu potrebuje. Pritom z veľkej väčšiny ide o kancelárske počítače bez veľkých nárokov na výkon a klasický desktop je na tomto trhu stále veľmi silný. Čo sa týka domácich pc, tak je tu segment náročný na výkon, napríklad spomínané hráčske pc alebo spracovanie videa, kde je desktop stále ťažko nahraditeľný. Bežné internetové domáce pc sa dnes dajú do značnej miery nahradiť smartphonom­/tabletom, kým pred 10 rokmi boli nutnosťou. Lenže aj tu je naivné si myslieť, že nenáročné domáce pc sú mŕtve. Iste, dopyt je dnes podstatne menší, lenže aj tak si myslím, že dlhodobo bude normou nejaké to pc v domácnosti. Na bežný internet možno ten mobil­/tablet stačí, lenže akonáhle je potrebné niečo vytvoriť, keď je treba netriviálne použiť klávesnicu, tak je pc výraznou výhodou. A skoro každý potrebuje občas spísať nejaký dokument alebo zariadiť podstatnejšiu emailovú komunikáciu. Veď aj pri bežnom objednaní tovaru cez internet je lepšie ­"si k tomu sadnúť­". Niekto to môže riešiť v práci, niekto sa potrápi v mobile, ale ostatní si nejaký ten desktop­/notebook pre tieto prípady nechajú.

Je otázkou, nakoľko je tá analógia s pc trhom primeraná. Jeden jasný rozdiel tu je ­- výrobcovia trh nenáročných pc neopustili, naopak je situácia v porovnaní s tou pred 10 rokmi o dosť lepšia. Nie je problém postaviť­/kúpiť bežný desktop s výrazne vyšším výkonom, lepším dizajnom, nižšou hlučnosťou a kvalitnejšími perifériami, o dosť vhodnejší do domácich podmienok. V porovnaní s tým výrobcovia fotoaparátov v panike opúšťajú nielen trh bežných kompaktov, ale aj ILC strednej triedy.

Ja tomu tiež neverím a mám aj dôvod. Fuji aj Sony svoj PDAF systém iterujú už po mnoho generácií a aplikujú na rôzne modely, od lacnejších po drahšie. To im jednak umožnilo rozložiť náklady na vývoj ­(u Sony na 1­", APS­-C a FF­), ale tiež budovať vývojové know­-how po mnoho rokov. Olympus PDAF rezervoval iba pre jeden model ­(E­-M1­) a tak nutne musia byť pre neho náklady na vývoj viac zaťažujúce. Takže teraz prichádza iba druhá generácia ich systému, pritom je pravdepodobný obmedzený rozpočet a obmedzené skúsenosti.

Preto si myslím, že je absolútne vylúčené, aby sme mohli vôbec reálne porovnávať E­-M1 II s D500, kde je autofokus založený na vývoji profesionálneho modelu D5, so skúsenosťami po niekoľko dekád a rozpočtom úplne mimo toho čo si môže Olympus dovoliť, nehovoriac o úplne inej technológii. Naopak, ak bude E­-M1 II na úrovni X­-T2 a A6500, tak sa to dá považovať za prekvapivý úspech.

Mne ide o to, že si nedokážem predstaviť, že by všetky tie modely mohli byť súčasne dostatočne úspešné. Samozrejme nemám čísla, je to len intuícia, ale ja tam ten trh pre šesť modelov proste nevidím. To hovorím na základe toho, že v reálnom živote som zďaleka najväčší investor do fototechniky, ktorého poznám, a ani na internete nevidím dostatočnú skupinu ľudí ochotnú kupovať v tejto cenovej kategórii. Neviem si predstaviť, kde by sa mali vziať tie masy profesionálov, aby to uživili. Je možné, že sa mýlim, ale tá masovohysterická reakcia na cenu E­-M1 II na dpreview mi našeptáva, že moje pocity sú správne. Vidím množstvo ľudí, nadšencov, ochotných zaplatiť za konečne schopný autofokus, pre ktorých je však tá cena neprijateľná a o ktorých peniaze Olympus proste nestojí. Kde sú tí ľudia, o ktorých peniaze stojí? Ja ich nejako nevidím.

To je o tom čo považuješ za dobre poriešený autofokus. Ak Ti ide len o to, že je to schopné rýchlo samo preostrovať niekam, kam si to samo vyberie, tak aj Fuji je zrejme ok. Ak chceš začať ten autofokus čo len triviálne ovládať, tak zrazu je to nepoužiteľné, rovnako ako A6300.

Na dpreview sa o tom diskutuje veľmi intenzívne a vyzerá to byť na všeobecný problém tohto modelu. Samotná redakcia dpreview sa na to pozrela a doplnila to do recenzie G80. Aby sme boli konkrétny, ide o to, že stabilizácia nedokáže spoľahlivo odlíšiť pomalé zámerné pohyby od trasu a snaží sa ich stabilizovať. To typicky vedie k trhnutiu obrazom. Je treba vedieť, že všetky stabilizované systémy tým do určitej miery trpia, ale napríklad GX80 to má vyladené veľmi dobre a tak nie je problém s trochou cviku spoľahlivo švenkovať bez trhania. Mnoho ľudí dúfa, že Panasonic príde s updatom FW a dá to aspoň na úroveň GX80.

Zaujímavé je, že v recenzii tu na digimanii je vo video ukážke viacero švenkov, ale všetky v podstate plynulé. Iba pri veľmi pozornom prehliadaní je možné vidieť veľmi mierne trhnutie obrazom. Bolo by preto veľmi zaujímavé vedieť, čo si o tom myslí M.Šurkala.

Má na to predpoklady kvôli PDAF na senzore. Či to dokážu aj rozumne doladiť je druhá vec. Celkovo by som povedal, že čo sa týka videa, je treba počkať ako sa to Olympusu podarilo. Je to ich prvý pokus o solídne video a to môže mať ešte rôzne neobrúsené hrany.

Môj tip je, že Panasonic má totožný alebo veľmi blízko príbuzný senzor, akurát ten rýchly read­-out využíva na podstatne hodnotnejšie veci ako je 60fps s AF­-S, tým myslím 4K­/30p 10bit a 4K­/60p. Ak sa príliš neoneskorí alebo tam nebude nejaký problém, tak má svoj trh istý, najmä ak tam bude aj IBIS.

Celkovo mi príde, že v tomto kole výrobcovia investovali veľké množstvo peňazí do vývoja týchto prémiových produktov v nádeji, že utečú na trh s vyššími maržami. Lenže vo finále je v mnohom ten pokrok marginálny, najmä základná kvalita výstupu, a je to príliš veľa psov bijúcich sa o nie až tak tučnú kosť. D500, 7D II, A6500, XT­-2, E­-M1 II, GH5 ­- môžu byť všetky modely úspešné a prinášať zisk? Veľmi výrazne pochybujem, a mám taký pocit, že niekto si vyláme zuby. Vlastne jednu obeť už máme ­- Samsung zrejme investoval do NX1 nehorázne peniaze a keď videl, že to trh neuživí, tak sa na to vykašľal. Kto bude ďalší? Podľa mňa má karty najhoršie rozdané práve Olympus, keďže E­-M1 II nemá žiadny trh istý iba pre seba, produkt samotný má radu nevýhod a stratégia výrobcu vyzerá byť dosť iluzórna, pritom je to pre neho extrémne kľúčový produkt, keďže to vo všetkých ostatných trhoch to už vzdal.

Tak na na dpreview na M43 fóre nastal šok riadny, skoro až hystéria, by som povedal. Inde v podstate nezáujem. Mne pripadá evidentné, že Olympus prestrelil, keď u existujúcich zákazníkov vyvoláva sklamanie a u potencionálnych nezáujem.

O senzore toho už vieme dosť, jednak zo špecifikácií, ale už sú prvé jpegy a aj rawy ­(napr.testovacia scéna na imaging resource­). Sensor je 12bit a základné je ISO200. Takže nijaký pokrok v kvalite na základnom ISO ­(šum a DR­), čo je najväčší problém M43 v porovnaní s väčšími formátmi. Na vysokom ISO v rawe nie je vidieť nijaký zjavná zmena oproti PEN F ­(aj keď nejaká 1­/3EV asi nie je celkom vylúčená­). To ani nie je prekvapivé keďže senzor nie je BSI a zlepšenie v rawe ani nebolo sľubované. Najväčší pokrok pri snímači je rýchlosť čítania, ktorá by mala byť vynikajúcich 1­/60s, to umožňuje tých 60fps. Celkovo je to však podľa mňa málo, najmä tých 12bit je pre mňa značným sklamaním, lebo to vyzerá na ďalšie roky prešľapovania na mieste. Pritom APS­-C prekonalo bezbolestný prechod z 12bit na 14bit.

Nič z toho nie je príliš prekvapivé, ak ide naozaj o snímač Sony, ktoré pokrok pre konkurenciu dávkuje v odrobinkách. Špičkový 14bit BSI senzor je zrejme pre M43 zatiaľ nezaplatiteľný.

Nikto nereaguje, všetci zostali z tej cenovky v šoku ;)

Áno, vyzerá to, že RX100 IV trochu zľavila, ale ceny I­/II­/III zostali nezmenené.

Napadlo ma, že by sme si mohli pokračovať v tipovacej súťaži s E­-M1 II, ale pozerám, že ceny sa už objavili. 55000Kč... A to som si myslel, že A6500 je predražená.

Za telo 24500Kč, za set s 14­-140 35000Kč, to isté u Škody. Cena za set s 12­-60 je podľa mňa stále výborná, veď E­-M5 II + 12­-50 stojí o desať viac. Príplatok za 14­-140 mi však príde prísny, je to o dosť viac ako pri G7.

Musím povedať, že aj keď ma pri ohlásení 12­-60 nejako nenadchol, tak pri takejto politike Panasonicu, keď ho pridáva ako seťák za príplatok 3000­-4000Kč k telu, sa z neho stáva jeden z podstatných argumentov pre Panasonic. Keď sa pozriem na ten rozsah, optickú kvalitu, makro schopnosti a cenu v sete, tak nevidím u konkurencie príliš veľa rovnocenných alternatív.

Naopak, duálna stabilizácia pomáha! ;­)

Napríklad pri 14­-140 II eliminuje ten drobný tras, ktorý OIS vo videu spôsobuje u tohto objektívu. Všeobecne Dual IS podstatne pomáha vo videu aj u stabilizovaných objektívov, hlavne od širokého ohniska po krátke telefoto. Kto nevyskúšal, neuverí, kto vyskúšal, iné nechce. A samozrejme, zrazu sa dá z ruky točiť so všetkými nestabilizovanými pevnými sklami, ktorých má snáď každý M43 užívateľ plnú skriňu ;)

Ja vidím problém v tom, že bez nového senzoru žiadny posun nie je možný. A 20Mpx senzor od Sony sa ukázal ako prakticky nulový pokrok, na rozdiel od APS­-C, FF aj 1­", kde tie ich snímače urobili citeľný posun. A navyše najvyspelejšie čipy si Sony necháva pre seba. Záhada pre mňa je, čo si Panasonic myslel, keď pozastavil vývoj svojich senzorov a spoľahol sa na Sony. To asi nebola ich najsvetlejšia chvíľa ;)

Tá tabuľka ale chýba v recenziách už pravidelne, nielen v tejto jednej.

Recenzia je tradične na vysokej úrovni, ale rád by som sa opýtal, prečo sa už neobjavuje tabuľka technických údajov. Mne to prišlo veľmi užitočné.

Máš pravdu, ak porovnám ceny GX80 tam a tu, tak to vychádza na asi 25000Kč. Ak by to tak naozaj bolo, tak by to podľa mňa bola parádna cena za takto kompletný foťák. Neviem či odolné telo aj s príslušným objektívom bolo kedy za takúto cenu v ríši bezzrkadloviek ­(u zrkadiel je Pentax, že­). Ja som prepočítal tých tisíc dolárov a nahodil DPH. Z toho mi ale vyplýva, že Panasonic predáva v Európe lacnejšie ako v USA. Presne naopak ako Sony, tam sa rovnakých tisíc dolárov za A6300 akosi transformuje u väčšiny predajcov na 37000Kč.

A potom k tomu pripočítaj dph ;)

Áno, tie ceny zodpovedajú GX80. Bolo trochu čudné ak by G80 stála rovnako. Otázka podľa mňa je, či sa to vlezie to 30000Kč, to by bola super cena.

Kde je to takú cenu? Ohlásená cena je pokiaľ viem $900 za telo, $1000 za kit s 12­-60, čo je myslím stále veľmi rozumné.

Máš pravdu, že to nedáva zmysel vzhľadom na to plošné navýšenie cien. Ale aj veľmi pochybujem, že sa RX100IV a V budú predávať za podobnú cenu. Uvidíme.

Dalo by sa aj povedať, konečne. PDAF pri 1­" kompaktoch veľmi chýbalo. Zdalo sa, že Nikon to prinesie, ale zatiaľ kde nič tu nič, tak Sony ich nakoniec predbehlo. Ale stále bez dotykového ovládania... Snáď RX100 VI?

Zaujímavá je cena. Samozrejme, ohlásených €1200 je absurdita, to by som musel veľmi silno spadnúť na hlavu, aby som toľko za to dal. Ale na druhú stranu je tá cena rovnaká ako pri RX100 IV. To je v Sony svete veľký posun, keď nový model nestojí o polovicou viac ako starý. Žeby predaje za také ceny boli slabé a museli to korigovať? Najzaujímavejšia otázka pre mňa je, čo sa stane s ostatnými modelmi. Pôjdu všetky cenovo dole? Alebo niektorý vypadne z ponuky?

Pozri, to čo hovoríš, mi vôbec nemusíš vysvetľovať. 16MPx Fujinu s nepoužiteľným videom mám a s M43 som začal práve kvôli videu. Teraz som si kúpil GX80 presne kvôli stabilizácii, autofokus vo videu beriem ako kompromis, ktorý musím akceptovať. A6300 som pritom nemal v hľadáčiku napriek výbornému AF, jeden z dôvodov je samozrejme aj cena.

Ale podstata povedaného je inde, ja hovorím o perspektíve do budúcna, ktorý výrobca má čo v pláne a akú technológiu vyvíja. A Fuji na videu pracuje, kvalitné video vrátane veľmi dobrého autofokusu už má, zatiaľ v drahších modeloch. Myslím, že nie je prehnané očakávať, že ďalší rok sa tá technológia dostane do nástupcu X­-T10. Rovnako Canon, práve bol predstavený M5 s Dual Pixel. Panasonic spí a vylepšený AF vo videu nemá v pláne vôbec, pre nijaký model, ako sa zdá. Pozri si odkaz na rozhovor v diskusii ku GH5, ktorý som tam dal. Mne sa javí, že momentálne prebieha revolúcia čo sa týka autofokusu vo videu a Panasonic to zrejme nezachytí.