Ja som na tom úplne rovnako. Fotografovanie je pre mňa taký únik od každodennej reality. Vtedy môžem konečne vyjadriť samého seba a všetky moje myšlienky a neriešiť názory ostatných.
Postproces k fotografii neodmyslitelne patril odjakziva. S nastupom digitalnej techniky sa len naskytli nove moznosti a zjednodusil sa cely proces upravy fotografii. Fotografia nie je len o prostom zobrazovani reality ale predovsetkym o subjektivnom vnimani sveta autorom. A je iba na nom ako a akym sposobom sa vyjadruje. Umenie nema hranic tak preco sa obmedzovat. Prave uplna sloboda vyjadrenia je to co robi umenie umenim.
Podla mna je tu dost ludi co dslr ani v ruke nedrzali a uz vedia vsetko osobne pouzivam najcastejsie snimanue s prioritou clony kde mam plne pod kontrolou HO. A to ci fotoaparat spravi dobre alebo zle fotky nezalezi na type ci znacke ale na zvladnuti a pochopeni fotoaparatu samotneho. No a v prom rade na skusenosti fotografa. A ti co maju vyhrady k vysokemu iso tak tym odpprucam ist si niekam vyskusat nejaku zrkadlovku z FF snimacom a uvidia ze iso 6400 nie je az taky problem. Kompakty vo vseobecnosti maju male snimace a priliz velke rozlisenie ma za nasledok jedine vyssi sum. V praxi to znamena ze cim je snimac vacsi tym nizsi je sum pri vysokych citlivostiach iso. Teoreticke znalosti sa nikdy nevyrovnaju praktickym skusenostiam to som tym chcel povedat:)
