...ale já fotím pořád blbě, jenom o tom - možná o něco líp - sem tam napíšu!
;-)
(...jasný souhlas. I z 2007 mám geniální fotku, která mi dodnes visí na zdi. A i z minulého týdne mám deset mizerných. Snad jen ten poměr se časem lehoučce obrací... A jestli se z nadšeného fotografa stane jednou profík, těžko říct... Možná budu pořád - než kýmkoli jiným - daleko raději nadšencem, který si bude tvořit čistě pro radost!)
...dodnes přesně vím, kde ten strom je, takže kdyby to někdo chtěl čistě pro zajímavost vyzkoušet... Samotného by mě zajímalo, co je na tom tvrzení o LSD pohledu pravda! ;-)
Ja som nemyslel fotky, ktore ukazuje niekto rodine alebo pribuznym, take fotky mam aj ja. Myslel som fotografov, ktori taketo fotky na facebooku ukazuju s cielom zarobit na nich peniaze a maju na tom zalozeny busines. A tym padom by som ocakaval aspon trosku vkusu. Samozrejme fotky od kamaratov co boli niekde stanovat nebudem kritizovat a rad si ich pozriem. :-) Ale je pravda, uz to neriesim. ;-)
V dnesnej dobe kazdy kto ma nejaky fotak, nedajboze zrkadlovku, sa povazuje za umelca a citi samozrejme povinnost sa so svojimi vytvormi pochvalit sirokej, hlavne laickej, verejnosti a najlepsie cez medium ako facebook - potom mnozstvo kiknuti na "Like" oznacuje ci je fotka podarena alebo nie... skoda ze na facebooku nie je stale tlacitko "Don't Like". Potom sa takyto "umelecki fotografi" citia oceneny masami (lebo sa im to paci) a bez stipky kritiky a sudnosti produkuju dalsi a dalsi hnus - ako fotky deti s anjelikovskymi kridelkami alebo certovskymi rohami, nahe babatka k kyblikoch, tehotne mamicky bez vkusu pripadne polonahych oteckov v ruzovych trenkach - znasilnena fotografia pre siroke masy, ktora sa snazi byt umenim. Kde je hranica medzi vkusom a nevkusom, medzi gycom a umenim??? A je tato hranica tak tenka, ze ju nedokazu ludia rozoznat? P.S.: Pri pohlade na tu fotku zakliatej do stromu sa ma zmocnil taky pocit nepokoja, akoby som sedel na ihlach. Asi by som ju nechcel mat dlhodobejsie na ociach. ;-)